Jedným z projektov, ktorý GD-TEAM podporil, je aj šermiarsky klub v Košiciach. Jeho členom je aj náš kolega Oleksii Krynytskyi, ktorého sme vyspovedali v rozhovore  o kráse tohto olympijského športu a jeho špecifikách. Pochádza z Užhorodu a na Slovensku je už od roku 2017.

Šerm je jedným z najstarších športov, aj keď v rôznych dobách predstavoval od ochrany života, noblesu hornej triedy až po dnešnú olympijskú prestíž. Ako vnímaš šerm ako taký?

Veľa to závisí od samotného človeka a od toho, ako mu tento šport prirastie k srdcu a duši. Ja som o šerme sníval už od škôlky, mali sme tam také plastové kordy s maskami a vždy som chcel niečo bodať. Potom ma to na nejaký čas prešlo, až kým som neuvidel v televízii reklamu na šerm a výnimočnosť šermiarov. Vtedy som zobral do ruky drevenú varechu, zaujal som postoj D’Artagnana a keď si to mama všimla, dala ma na šerm a tu sa aj začala moja šermiarska kariéra, ktorá ma drží bez prestávky doteraz.

Máš rád staré filmy s touto tematikou?

Áno, ale tam sa išlo iba na jeden víťazný bod, ktorý mnohokrát ukončil súboj smrťou jedného z aktérov. V dnešnom športe sa hrá o viac bodov, je tam viac zábavy.

Keď už hovoríme o bodoch, čo všetko je potrebné zvládnuť na to, aby šermiar zvíťazil?

V prvom rade to musí byť umelec, ktorý dokáže vypínať celé okolie a zapnúť iba cestu na planchi (vodiace lano). Musíš vnímať vzdialenosti medzi tebou a súperom, ktorý ťa chce neustále oklamať, čo samozrejme je aj tvojím plánom. Vymýšľaš akcie s mnohými krokmi, ktoré následne realizuješ a to všetko je doslova v sekundách, až zlomkoch sekúnd. Je to riadenie všetkých procesov naraz, musíš takmer automaticky ovládať nohy, aby si nad tým vôbec nemusel premýšľať. Je to súhra pohybov, taktiky, reakcií na súpera a analýzy úplne všetkých variantov, ktoré môžu nastať. Je to akási šachová partia v tvojej hlave a to všetko v rýchlom pohybe.

V šerme je viacero kategórií. K čomu najviac inklinuješ?

Kategórie sú 3. Kord, šabľa a môj najobľúbenejší fleret. Všetky sú v programe OH a rozdiel je v zásahových zónach a štýle šermu. Ak si zoberieme napríklad kord, tak ten je pomalší, ale viac technický. Hľadáš malé chybičky súpera, ktoré musíš rýchlo využiť. Fleret je viac dynamickejší a ako príklad uvediem, že keď som raz prehrával 4:14, dokázal som nakoniec vyhrať 15:14, čo je prakticky v korde nemožné. No a šabľa je dosť špecifická, lebo tam nebodáš, len súpera sekáš, teda stačí sa dotknúť platného povrchu na súperovom odeve.

Keď hovoríme o bodovaní, mnohokrát som videl na OH, že bod získali obaja súperi navzájom. Ako je to možné, keď je dnes všetko kontrolované elektronicky?

Je to aj o tom, ako to uvidí rozhodca. Nielen to, kto prvý bodol, ale aj to, kto prvý išiel do útoku. Ak šermiar išiel napríklad o pol sekundy skôr do útoku, ako súper, tak má prednosť napríklad pri rovnakom bodnutí. To sa však týka iba fleretu a šable. V korde bodnú dvaja naraz a dvaja majú aj body.

Už sme spomínali, že tvoj obľúbený je fleret.

Áno. Je to rýchla hra, akcia za akciou, stále niečo so súperom skúšate. Pričom napríklad pri korde sa aj pol minúty nič nemusí diať a len sa snažíš neurobiť chybu na planchi. Z pohľadu zábavy je fleret určite viac atraktívny.

Dá sa porovnať šerm na Slovensku a na Ukrajine?

V prvom rade musím povedať, že je mi veľmi ľúto, že šerm na Slovensku je na omnoho nižšej úrovni a nie je taký obľúbený, ako bol na Ukrajine. Pričom napríklad susední Maďari patria ku svetovej špičke. Na druhej strane musím povedať, že už aj na Slovensku sa nám kreuje zopár výrazných osobností, ktoré by mohli v blízkej budúcnosti výrazným spôsobom zasiahnuť do svetového diania. Je tu pár klubov, no na Ukrajine som mal v mojej kategórii aj 80 výborných šermiarov a dostať sa do vyšších vyraďovacích bojov bolo veľmi náročné. Ak sa chcel niekto dostať do semifinále, musel na to veľmi makať. Keď som prišiel sem, bolo tu maximálne 10 šermiarov a na získanie medaily nebolo potrebné vynaložiť veľa síl.

Skôr, ako si sa presťahoval na Slovensko, bol si na Ukrajine veľmi úspešný športovec.

Na Ukrajine bol rebríček top naj 16 šermiarov a iba oni dostali v závere roka vždy pozvánku na akýsi turnaj majstrov krajiny. Bolo to niečo viac ako majstrovstvá Ukrajiny a tu sa mi podarilo získať bronzovú medailu.

Takže, keď si prišiel na Slovensko, bol si najlepší?

Ako sa to vezme, nedovolili mi nikde súťažiť, takže som sa ani nemal s kým porovnávať, keďže zatiaľ nemám občianstvo. Bohužiaľ, žiadne výhody mi nedali. Možno ak by som potrénoval, získal by som zlato.

V Košiciach robíš trénera v klube Ravens Košice, si tam hlavný tréner. Skús porovnať tréningové procesy v Košiciach s tými vo svete.

V prvom rade treba povedať, že sa zmenili časy. Keď som bol mladé ucho ja a niečo tréner povedal, bolo to božie slovo a zákon zároveň. Dnes, keď niečo vysvetľujem a snažím sa napraviť chyby zverencov, tak je to veľakrát o tom, že hádžem iba hrach o stenu. Máme dvoch – troch šermiarov, ktorí počúvajú, no to je dosť málo. Stále však cítim, že napríklad deti na Ukrajine sú omnoho disciplinovanejšie a majú voči trénerovi väčší rešpekt. Nie je to len u nás, toto isté mi hovorila aj kamarátka, ktorá trénuje v Nemecku. Čo sa týka tréningových metód, tak tie dnes, ako v každom inom športe, letia závratnou rýchlosťou a je náročné sledovať trendy.

Spomínal si, že máš pár dobrých šermiarov.

Áno, máme aj niekoľkonásobných majstrov Slovenska a aj takých, čo sa už zúčastnili na svetovom pohári. Momentálne mám jednu žiačku, na ktorej vidieť, že chce byť nielen dobrá, ale chce v budúcnosti byť aj trénerkou.

Kde sa teda nachádza slovenský šerm v porovnaní s ostatnými krajinami?

Historicky je lídrom Taliansko a potom sa menia krajiny, ktoré vybehnú s niektorými dobrými šermiarmi. V súčasnosti však už aj Slovensko má výborných fleretistov, ktorí sa vo svete ukazujú, že majú veľký potenciál. Zatiaľ sú v kategórii juniorov. Trénujú v Bratislave, majú výborného trénera Joža Nagya a treba povedať, že vo svojich kategóriách sú svetovou špičkou. Takže rozbehnuté to máme na Slovensku dobre, no všetko závisí od jednotlivca, ako sa tomu bude chcieť venovať a aké má plány.

Kedy sa má začínať so šermom a komu je šerm určený?

Ideálne v siedmich rokoch, ale dá sa aj skôr. Je to individuálny šport plný precíznych cvičení a pre mnohých aj jednotvárnych opakovačiek do zblbnutia tak, aby sa jednotlivec absolútne zdokonalil v jednotlivých úkonoch. To znamená, že niekedy sa na tréningu nič iné nerobí, len 500-krát bodá do určitého miesta. Je to o automatizácii procesov, krokovania, postojov, útokov. Ak dieťa rado behá a je príliš aktívne, tak sa treba skôr pozrieť po futbale alebo tenise.

Koľko stojí vybavenie šermiara?

No, toto je tá ťažšia stránka športu, určite to nie je lacné. Je potrebné mať v prvom rade oblek, ktorý vydrží tlak 350 Nm, aby sa nepretrhol a nedošlo k zraneniu. Ak chceš ešte kvalitnejšie veci, ktoré vydržia dlhšie a sú nevyhnutné na súťaže FIE (Fencing International Federation), tak to stojí ešte viac. Tréningová zbraň cca 150 €, ale tá FIE zbraň je v hodnote 800 € a je dimenzovaná na cca 300 bodnutí. Čepeľ sa môže zlomiť skôr alebo neskôr, no vždy, keď počuješ zvuk lámajúcej sa čepele, tak cítiš, ako ti z vrecka odchádzajú peniaze. No a oblek sa tiež začína od 300 €, ale môžeš si kúpiť čisto vestu aj za 800 €, plus treba počítať aj masku atď. Takže výstroj pre deti cca 1 000 € a na preteky FIE aj 3 000 €.

Ako vyzerá samotná zbraň? Je na konci guľôčka, alebo ostrie?

Guľôčka tam nie je a ani to ostrie sa tak nedá nazvať, pretože je tam akýsi spínač, ktorý keď bodneš a zatlačíš, tak vydá signál, že si mal zásah, následne sa zamkne cesta a rozsvieti sa svetlo. A ak sa už bavíme o jednotlivých zbraniach, tak fleret má cca 500g a kord 750g, čo je už celkom aj náročné udržať v ruke počas tréningu a pretekov. Rovnako na túto váhu sú nastavené aj pružinky v čepeliach.

Aké máš ešte športové ambície?

Určite by som chcel čo najskôr šermovať za Slovensko a chodiť aj na európske turnaje. Je to môj sen a najväčšia vášeň, takže akákoľvek šanca sa mi naskytne, chcem ju využiť a chopiť sa jej. Chcem sa zdokonaľovať, prinášať viac mojim žiakom a učiť sa od tých najlepších a to je práve možnosť na veľkých turnajoch.

Dá sa šerm robiť aj rekreačne?

Samozrejme. Máme rodičov, ktorí začali chodiť v 50-tke na tréningy a celkom sa im aj darilo. Nemôžeme sa baviť o veľkých úspechoch, no je zaujímavé ich sledovať. Dokonca ani váha nie je problém, v tomto smere je problém nájsť skôr oblek veľkosti prislúchajúcej postave.

Dá sa pri šerme aj zraniť?

Obyčajné modriny a jemné škrabance sú normálne, no kým neboli štandardy bezpečnosti tak prepracované, tak napríklad viem, že v roku 1982 sa stal aj smrteľný úraz. Bolo to spôsobené zlomenou čepeľou, ktorá bola následne veľmi ostrá, a nekvalitnou helmou, pričom šermiar z Nemecka prebodol masku a zamieril súperovi priamo na oko.

Ďakujeme za rozhovor